Albrightová prevzala transatlantickú cenu. Žart? Nie, iba pokrytecká realita.

Autor: Tomáš Mičík | 19.4.2016 o 13:44 | (upravené 19.4.2016 o 20:48) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  1696x

V dňoch 15. až 17. apríla sa konal 11. ročník konferencia GLOBSEC v Bratislave. Podujatia sa zúčastnila aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albright, ktorá si prevzala Českú a slovenskú transatlantickú cenu. 

Česka a slovenská transatlantická cena je ocenenie každoročne udeľované dvom osobnostiam, ktoré významnou mierou prispeli k posilneniu transatlantických väzieb, mieru, prosperity a stability v euroatlantickom priestore. 

Keď som sa dozvedel, že na tohtoročnom GLOBSEC má byť táto cena udelená páve Madeleine Albright, v prvom momente mi zabehlo a následne sa vynorila otázka, či ide len o nejaký hlúpy žart. Žiaľ nie, akurát som sa znova utvrdil o tom, v akom pokryteckom svete to vlastne žijem.

Mierne ma udivuje dôvod udeľovania takéhoto ocenenia na Slovenskej pôde politikovi,  ktorý sa o Slovensku v minulosti, keď zastával funkciu ministra zahraničných vecí USA, vyjadril ako o "Čiernej diere na mape Európy". Takéto vyjadrenia považujem v diplomatickej rétorike za absolútne neprijateľné a vážne pochybujem, že sa euroatlantické vzťahy budujú takýmto slovníkom na adresu Európskeho štátu.  Keď už túto našu "čiernu dieru" poctila svojou návštevou, mohla sa rovno za svoje nemiestne výroky ospravedlniť.

Avšak rozhodne za zásadné pričinenie v "budovaní mieru" a euroatlantických väzieb môžeme považovať "humanitárne" bombardovanie bývalej Juhoslávie z roku 1999, ktoré vzišlo práve z úradu Albrightovej. Tento akt americkej vojenskej agresie predstavoval nielen zbytočnú eskaláciu samotného konfliktu, pretože v skutočnosti nešlo o nič iné ako totálne zlyhanie diplomacie Clintonovho kabinetu, ktoré malo za následok stovky obetí, následný teror srbského etnika v Kosove a diplomatický incident s Čínou v dôsledku zasiahnutí ich ambasády počas bombardovania, ale bol aj zásadným porušením Charty OSN, čo znamenalo naštrbenie princípov medzinárodného práva a stratu jeho dôveryhodnosti a významu v 21. storočí. 

Nie je to tak dávno, čo sa celý západný svet pohoršoval nad anexiou Krymu a vehementne sa odvolával na porušenie medzinárodného práva. Treba si však uvedomiť, že to nebolo Rusko, kto si z medzinárodného práva ako prvý urobil rohožku. Ak sa aj vy pýtate, či sa mier a spolupráca buduje bombardovaním iného štátu, tak zrejme áno... minimálne podľa komisie udeľujúcej tieto ocenenia. Každopádne žiadnu triezvo uvažujúcu ľudskú bytosť nemusím príliš presviedčať o tom, že mier sa ďaleko efektívnejšie buduje dialógom a spoluprácou ako "humanitárnymi" raketami zem-vzduch.

Samozrejme nemôžem opomenúť ani Albrightovej vyjadrenie z televízneho programu "60 minút" z roku 1996, kedy na otázku moderátorky ohľadom dopadu sankcií na Irak, v dôsledku ktorých zahynulo viac ako pol milióna detí, rozhodne a sebavedomo odpovedala, že cena, ktorú obetovali, rozhodne stála za výsledok.

Keď sa pozrieme na Irak dnes, ako výsledok vidíme štát kompletne ponorený do chaosu, štát, ktorý nemá efektívne fungujúce bezpečnostné zložky, v dôsledku dlhoročných bojov má rozvrátenú infraštruktúru a ekonomickú základňu a značnú časť územia ovládajú saláfistickí džihádisti z teroristickej organizácie Daeš, ktorých členská základňa iba v Iraku predstavuje 20-30 tisíc militantov. Takýto výsledok rozhodne stojí za to. V skutku vyjadrenie hodné ocenenia za budovanie mieru.

Na záver by som dodal len toľko, že Albrightová nie je prvým sporným držiteľom tohto ocenenia. Závan absurdnosti tejto cene dodal už bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý ju obdržal na konferencii GLOBSEC v roku 2014. Rasmussen zastával funkciu generálneho tajomníka NATO práve v období bombardovania Líbye. V dôsledku tejto vojenskej iniciatívy sa Líbya v súčasnosti nachádza v absolútne katastrofálnom stave a následky tohto bombardovania majú štáty Európy možnosť pocítiť už aj na vlastnej koži prostredníctvom problémov spojených s príchodom desaťtisícov afrických migrantov z Líbyjského pobrežia. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?